Aleister Crowley
ALEISTER CROWLEY
Narodil sa 12. októbra 1875 v Leamingtone v
okrese Warwickshire v Anglicku v hospodársky dobre situovanej, ale veľmi
bigotnej rodine. Rodičia boli členmi náboženskej sekty Plymouth Brethern. Ich
prehnaná zbožnosť, ktorá sa premietala do výchovy mala naňho úplne opačný
efekt. Matka ho vraj v detstve extrémne fyzicky trestala, ale aj viedla k
estetickej senzibilite a učila ho hrať šach tak, že už v šiestich rokoch v
tejto hre vynikal. Po smrti otca r. 1887 bol poslaný do Škótska k svojmu
strýcovi. V roku 1895 skončil štúdium chémie v Londýne a neskôr študoval na
Trinity College v Cambridge filozofiu, ekonómiu a klasickú filológiu. Získal
dobré znalosti v oblasti prírodných vied, naučil sa latinsky, grécky a
francúzsky. Prekvapoval svojimi šachovými výkonmi (dokonca sa zúčastnil
medzinárodného šachového turnaja v Berlíne). Už ako študent napísal a vydal
knihu básní, hneď na to ďalšiu, ktorá bola označená za pornografiu. Ale Crowley
bol tiež vášnivým horolezcom a na jednej túre vo Švajčiarsku sa zoznámil s
istým chemikom, ktorý v ňom prehĺbil záujem o okultné náuky a v roku 1897 ho
zoznámil v Londýne s jedným zo zakladateľov rádu Zlatý úsvit (Golden Dawn -
jeden z najvýznamnejších okulných rádov) Samuelom Mathersom. O rok sa Crowley
stal členom rádu (pod menom Perdurabo) a zoznámil sa tu s Allanom Bennetom
(1872 - 1923), ktorý sa veľmi intenzívne zaoberal praktickou mágiou. Crowley,
ktorý v tej dobe žil zo značného dedičstva po otcovi ho vzal k sebe. Rovnako
ako Crowley trpel astmou a k liečeniu, ale i k magickým účelom užíval ópium,
morfium a kokain. A tak sa Crowley od neho naučil nielen praktickú mágiu, ale
aj závislosť na narkotikách, s ktorou bojoval až do konca života.
Crowley rýchlo postupoval v hodnostiach rádu
a už v máji 1899 získal stupeň Philosophus a v októbri toho istého roku sa
rozhodol uskutočniť nebezpečnú magickú operáciu podľa Abramelinovej knihy,
evokáciu svojho strážneho anjela. Na tento účel kúpil dom v mestečku Boleskine,
blízko jazera Loch Ness. Tento dom si vybral po dlhom hľadaní, aby plne
vyhovoval všetkým podmienkam pre magické úkony, ktoré ho očakávali. Započal
časovo náročnú magickú operáciu, ale neustále narážal na početné prekážky, ocitol
sa dokonca v ohrození života. Chatka a terasa sa plnili "tieňovými
postavami", démonmi, ktorých nebolo možné kontrolovať. Jeho domáca už
nemohla zniesť túto atmosféru a jedného dňa bez stopy zmizla. Jeho kočiš,
zaprisahaný abstinent, prepadol opilstvu. Crowley operáciu podľa Ambramelina
nemohol dokončiť (podarilo sa mu to až neskôr v Číne).
Po rozporoch a neskoršom zániku rádu Golden
Dawn, ktorý zapríčinil sám Crowley odcestoval do Mexika. Neskôr sa oženil s
Rosou Kellyovou a odišiel na svadobnú cestu. Na Cejlóne navštívil Benneta a
odtiaľ odcestoval do Káhiry, kde Crowley vystupoval ako knieža Chioa Khan. Jeho
psychicky labilná manželka, ktorá bola médiom mu "predala" správu,
aby navštívil v určitú dobu určitý chrám. Tam "obdržal" posolstvo
božstva nazývaného Aiwass, ktoré neskôr vydal ako Knihu zákona (Liber Legis).
Táto kniha, podľa Crowleyho vysvetľuje Univerzum. Formuloval v nej svoj
povestný thelemický zákon (z gréckeho thelema - vôľa): "Do what thou wilt,
is the whole of the Law" -Konaj, čo ty chceš, nech je celý zákon!Po epoche
Izis a Osirisa má prísť epocha Hóra (1904), nový aeon. Crowley neskôr sám seba
označil za Veľkú šelmu 666 , Antikrista (v detstve ho tak častovala matka) a
prijal meno Mega Therion. O tri roky neskôr založil rád, ktorý nazval
Argentinum Astrum (AA), Strieborná hviezda, príležitostne tiež Atlantskí
Adepti. V roku 1912 navštívil Crowleya v Londýne Theodor Reuss, hlava rádu Ordo
Templi Orientis (rád sa zaoberal prevážne sexuálnou mágiou), a keď spoznal, že
Crowley sa k svojim poznatkom v sexuálnej mágii dopracoval sám, ustanovil ho
hlavou tohto rádu v Anglicku a Írsku. V roku 1913 sa Crowley nachádza znovu v
Paríži a jeho manželka v tej dobe už beznádejne prepadla alkoholizmu a žila v
psychiatrickej liečebni. Ešte predtým uskutočnil Crowley v marockej púšti roku
1908 svoju známu evokáciu démona Choronzona spolu s priateľom básnikom Victorom
Neuburgom, s ktorým ho údajne spájal homosexuálny vzťah. Roku 1914 odcestoval
do USA a zostal tam až do roku 1919. Tam poznal Leah Hirsigovú, jednu zo
svojich obľúbených partneriek pri magických sexuálnych aktivitách. Po krátkom
pobyte v Anglicku, kde sa mu podarilo vyhnúť potrestaniu za jeho pronemeckú
propagandu, ktorú vyvíjal v USA počas prvej svetovej vojny, odcestoval na jar
1920 na Sicíliu, aby tu vybudoval svoje "Thelemské opátstvo", akési
centrum pre sexuálne magické operácie, ale i komunitu, ktorá by žila podľa
princípov Knihy zákona.
Komunitu tvorili okrem neho Leah Hirisgová,
v tej dobe tehotná s Crowleyom, s malou dcérou, ktorá tu zakrátko zomrela, istý
Alastor de Kerval a vdova Ninette Shumwayová s dvoma synmi. Ráno sa členovia
komunity schádzali k pozdravu Slnku, počas dňa sa venovali štúdiu, prednáškam
Crowleya a sexuálne magickým aktom, zvlášť v období, keď do komunity prišla
novicka. Jedným z najperverznejších magických aktov, ktoré Crowley vykonával,
bolo ukrižovanie predtým pokrstenej žaby, predstavujúcej Ježiša Krista.
Komunitou prešlo mnoho ľudí, vrátane jednej známej americkej herečky, ktorá
zhnusená tunajšími pomermi zakrátko odcestovala. Jedným z členov bol aj Raoul
Loveday, ktorý pricestoval so svojou ženou, ale po krátkom pobyte náhle zomrel,
pravdepodobne na otravu krvi. Po tejto a iných neblahých udalostiach fašistické
úrady Crowleya vykázali z Talianska. Niektorí jeho nasledovníci skončili v
útulkoch pre choromyseľných. V máji 1923 musel odcestovať do Tuniska.
Sprevádzal ho oddaný člen komunity Norman Mudd, bývalý profesor matematiky na
univerzite v Kapském Meste, ktorý sa vzdal svojho povolania a odcestoval za
Crowleyom na Sicíliu. Neskôr sa v Paríži rozišli a Mudd žil nejakú dobu s Leah
Hirsigovou, ktorú Crowley opustil a musela sa živiť prostitúciou. Neskôr bol
Mudd vytiahnutý z Temže, usudzovalo sa na samovraždu.
Po tomto žil Crowley nejaký čas v Nemecku,
oženil sa s Máriou Teresou de Miramar. Crowley našiel v Nemecku odporcov (ako
všade), ale i prívržencov a mecenášov. Pretože bol roku 1929 vykázaný aj z
Francúzska, pobýval v Nemecku často, hlavne v rokoch 1936 - 1938. Rok pred
začiatkom druhej svetovej vojny až do svojej smrti žil, podporovaný svojimi
priaznivcami európskymi i americkými, v Anglicku, kde roku 1944 vydal knihu o
tarote The Book Of Thoth a usporiadal výbor zo svojho diela. Žil najprv v
Londýne a naposledy v penzióne v Hastingse, kde v noci 1. decembra 1947 zomrel
na zlyhanie srdca. Na miestnom cintoríne bol pochovaný za recitácie Hymny na
Pana, ktorú k veľkému rozhorčeniu mestskej rady predniesol jeden z jeho žiakov.
Bol to posledný zo škandálov, ktorými naplnil svoj život a zároveň začiatok
jeho "slávy".
Dá sa povedať, že Crowley nikdy netrpel
komplexom menejcennosti, skôr naopak, považoval sa za génia nielen v oblasti
mágie, ale i za skvelého umelca. Ako maliar sa porovnával s Paulom Gauguinom a
ako básnik s Williamom Skakespearom (rovnako ako Shakespeare sa narodil vo
Warwickshire). Napísal množstvo básní venovaných mágii, sexu, diablovi, a tiež
niekoľko pornografických diel. V roku 1922 vydal čiastočne autobiografickú
novelu Denník drogového zloducha.
Velká zásluha sa mu pripisuje za vytvorenie jeho tarotovej sady, ktorú
pod jeho vedením namaľovala Frieda Harris. Nie menšiu zásluhu má na rozvinutí
systému sexuálnej mágie a rôznych s tým spojených praktík. Napísal rad dnes
veľmi cenených spisov o mágii.
Ale Crowley nebol len básnik, mág a spisovateľ, bol tiež známym
himalájskym horolezcom, človekom, ktorý lovil tigrov v Indii, cestoval cez
Čínu, bol obávaným šachmajstrom, majstrom jógy, horlivým zástancom Nietzcheho, znalcom ezoterických tradícií, obľúbeným objektom bulvárnej
tlače, človekom závislým od heroínu, ktorý sa podľa niektorých zdrojov prísnou
sebadisciplínou sám vyliečil, bol známy svojim úspechom u žien, dôkladným
znalcom ľudí, človekom, ktorý sa vyhlasoval za vtelenie Cagliostra a Elifasa
Léviho, človekom s pevnou vôľou, bezhraničným egocentrikom a zvrhlíkom par
excellence, ktorému žiadny extrém nebol cudzí.
Jeho životopisec J. Symonds o ňom
napísal: "Nepoznal žiadne zábrany. Žiadostivo sa vrhal do každého
dobrodružstva, ktoré zodpovedalo jeho nálade (čim strašnejšie, tým lepšie), a
nemal žiadny strach pre šialenstvom ... Jeho potreba fantastických
dobrodružstiev bola neukojiteľná ... Nemal žiadnu úctu k svojmu alebo inému
telu."
"Vo svojej vzbure proti bohu sa
Crowley postavil na jeho miesto. Nebol to len dočasný postoj, ale presvedčenie,
ktoré mu vydržalo a ktoré ovplyvnilo celý jeho život."