Obete organizovaného KRESŤANSTVA
Obete organizovaného kresťanstva
(Podľa: http://www.geocities.com/Athens/5195/victims.html)
(Koľko ľudí bolo pobitých kresťanmi počnúc biblických časov podnes) (výpočet je
neúplný)
Starí Pohani.
Počnúc od času keď bolo kresťanstvo prijaté ako štátne náboženstvo (r.315)
nádherné inoverecké („pohanské“) kostoly boli kresťanmi zbúrané a „pohanskí“
kňazi pozabíjaní . V období medzi r 315 a 6. storočím tisícky „pohanov“ bolo
zavraždených. Príklady :Svätyňa Eskulápa v Egejsku, Afroditin chrám v Golgate
Aphaka v Lebanóne, Heliopolis. Kresťanskí kňazi ako Marek z Aphaky alebo Cyril
z Heliopolisu boli povestní ako „ničitelia chrámov“. Na „pohanské“ bohoslužby
bol od r.356 rozsudok smrti. Kresťanský cisár Theodosius (408-450) dokonca deti
nechal popraviť zato, že sa hrali s pozostatkami „pohanských“ sôch., čo
kresťanskí kronikári popisovali slovami: „úzkostlivo dodržiaval kresťanské
účenie:“ V 6 storočí boli „pohani“ zbavení všetkých práv. V 4. storočí bol
filozof Sopatros popravený na žiadosť kresťanských úradov. Svetoznáma filozofka
Hypatia z Alexandrie bola v r.415 roztrhaná na kúsky pomocou sklenených črepín
hysterickými kresťanmi, ktorých viedol kresťanský kňaz Peter
Missie.
Cisár Karol Veľký (Charlemagne) v r. 782 nechal zoťať 4500 Sasov, ktorí neboli
ochotní prijať kresťanstvo. Sedliaci zo Stedingu – blízko mesta Altenesch
(Nemecko), ktorí nemohli zaplatiť zničujúce cirkevné dane boli povraždení dňa
27.5.1234.vrátane žien a detí (počet: 5-11 tisíc) Bitka pri Belehrade r 1456:
80.000 Turkov pobitých. Poľsko v pätnástom storočí:1019 kostolov zbúraných a
17,987 dedín zrovnaných zo zemou kresťanskými rytiermi (počet obetí neznámy). V
Írsku v 16-17 storočí anglickí vojaci „pacifikovali“ a „civilizovali“ IRSKO,
kde žili iba galicijskí „divoši.Írovia“--čiže „nerozumné zvery bez vedomosti o
Bohu alebo o dobrých mravoch.“ Jeden zo zvlášť úspešných vojakov Humprey
Gilbert nariadil , „aby hlavy tých čo boli zabití sa uťali a položili vedľa
cesty. Toto úsilie civilizovať Írov naozaj vzbudilo strach u národa keď videli
zoťaté hlavy svojich otcov bratov detí a príbuzných ležať na zemi“(doslovný
citát) Desaťtísíce Galských Írov padlo za obeť tomuto masakru.
Križiacke výpravy (1095-1201)
Prvá križiacka výprava 1095 na rozkaz pápeža Urbana II.
–V Semline (Maďarsko) zabitých tisícky (24/6/1096), Wieselburg (Maďarsko)
:ďalšie tisíce (12/.6./1096) 9./9./ 1096 až 12.9. 1096. za 4 dni Nikaia,
Xerigordon (v tom čase turecké –veľa tisíc zabitých. Až po pápeža Jana (1098)
celkovo 40 hlavných miest a 200 hradov dobytých. Počty vyvraždených neznáme.
3/6./1098 potom dobytá Antiochia (vtedy turecká) správy o zabitých sa líšia od
10,000 do 60,000- .Neskôr 28./6./1098 100,000 Turkov( vrátane žien a detí) V
tomto prípade Kresťania „inak neublížili ženám, ktoré našli v nepriateľských
stanoch, iba prebodli im bruchá svojimi kopiami“(citát: podľa kresťanského
kronikára Fulchera z Chartres) . V Maraatan-numan 11./12./1098 tisícky
zabitých.. V dôsledku nasledujúceho hladu „ už zapáchajúce mŕtvoly nepriateľa
boli požierané kresťanmi“ ako napísal kronikár Albert Aquensis.
Jeruzalém bol dobytý 5./7./1099. Viac než 60,000 obetí (židov, moslimov –mužov,
žien a detí) Podľa slov očitého svedka:: „Pred Šalamúnovým chrámom bol taký
masaker, že naši ľudia sa brodili v krvi nepriateľov až po členky“ a potom naši
ľudia „šťastní a s výkrikmi radosti kráčali k hrobu SPASITEĽA, aby si ho uctili
a vzdali mu vďaku“. Arcibiskup z Tyru, ktorý bol očitým svedkom napísal:
„Nebolo možné sa ani pozerať na obrovský počet zabitých bez hrôzy; všade ležali
kusy ľudských tiel, a celá zem bola pokrytá krvou zabitých., nehovoriac o
množstve bezhlavých tiel a množstva zohavených ľudských údov pohádzaných na
všetkých miestach, čo vzbudzovalo hrôzu divákov. Ešte hroznejšie bolo pozerať
na samotných víťazov, z ktorých odkvapkávala krv od hlavy až po päty – strašný
pohľad pre každého. Bolo hlásené, že vo vnútri chrámu zahynulo asi 10,000
obetí.
Kresťanský kronikár Eckerhard z Aury zaznamenal, že dokonca v lete čo
nasledovalo v celej Palestíne bol skazený vzduch od zápachu rozkladajúcich sa
tiel.
Jeden milión obetí na životoch v prvej križiackej výprave. Bitka u Askalonu
(12./ 8./ 1099) 200,000 „ pohanov“ zabitých v mene Našeho Pána Ježiša Krista“
Štvrtá križiacka výprava.
12./4./ 1204 Konstantinopol bol dobytý, počet obetí neznámy.( Mnoho tisíc.
medzi nimi aj kresťanov)
. Kresťanskí križiacki rytieri v r.1203. ((IV. križiacka výprava) vydrancovali
Konštantinopol (Carihrad). Znesvätili hrobky cisárov v chráme Sofie, ženy
vrátane mníšky boli znásilnené a povraždené. Mesto bolo prakticky rozborené.[R
74 ]
(Zvyšok križiackych výprav -pre úsporu miesta sa neuvádzajú podrobností )
Odhaduje sa ,že až po pád Akkonu 1291bolo pravdepodobne až 20 miliónov obetí na
životoch ( iba v samotnej „Posvätnej zemi a arabsko- tureckých územiach)
Poznámka: Všetky tieto cifry sú podľa vtedajších kresťanských kronikárov
Honba na kacírov
Už v r.385 boli prví kresťania sťatí pre kacírstvo a to španielsky
Priscillianus a jeho stúpenci. Stalo sa to v Trieru (Nemecko). Manechiáni,
ktorí mali niečo odlišné názory (pozri v predchádzajúcom) boli vyvražďovaní vo
veľkých počtoch medzi r 372 až 444 n.l po celej rímskej ríši.. (Mnoho tisíc
obetí )
Albigénci, ktorí sa sami považovali za dobrých kresťanov , avšak neboli ochotní
slepo poslúchať pápežské edikty a platiť dane Rímu sa stali obeťami , a na
pokyn pápeža Innocenta III boli masovo vyvražďovaní ( pozri predchádzajúce ). V
Beziers ( dnešné Francúzsko ) boli všetci občania vyvraždení vrátane tých
katolíkov, ktorí nechceli zradiť svojich albigenských priateľov.. Za obeť
vraždeniu padlo 20,000 –70.000. V Carcassonne 15,/8./ 1209, tísícky
zavraždených. Ďalšie mestá nasledovali. po celých 20 rokov vojny pokiaľ takmer
všetci Katharci ( asi polovica obyvateľov krajiny Languedoc, - terajšieho
južného Francúzska) neboli celkom vyhubení.. Keď toto ťaženie končilo (1229)
bola založená INKVIZÍCIA v 1232, aby inkvizítori pátrali a vyhubili
prežívajúcich a ukrývajúcich sa „kacírov“. Posledný z katarov bol upálený v r.
1324. Odhadovaný počet (iba katarov) asi jeden milión. Iní „kacíri“ boli
Waldénci, Paulikianci, Runcariání, Jozefiti a veľa iných. Väčšina týchto sekt
boli vyvraždení.( Zdá sa, že niektorí Waldénci prežili až dodnes, ale museli si
vytrpieť 600 rokov prenasledovania) Odhady týchto obetí sú prinajmenšom stotisíc,
( vrátane španielskej inkvizície, avšak nerátajúc do toho obete v Novom Svete-
Amerike)
Španielsky inkvizítor Torquemada sám údajne je zodpovedný za vraždu upálením
10,220 ľudí. Ján Hus za svoju kritiku pápežskej neomylnosti a za obchodovanie s
„odpustkmi“ bol upálený v r. 1415. Univerzitný profesor B. Hubmaier upálený v
r. 1538 vo Viedni.. Giordano Bruno, dominikánsky mních po sedem ročnom uväznení
bol upálený pre kacírstvo v Campo dei Fiori (Rím) 17./2./1600., pri čom mu
predtým prepichli jazyk klincom.
Honba na bosorky.
Od počiatkov kresťanstva až po r.1484 bolo upálených alebo obesených mnoho
tisíc nevinných obetí., no orgie vraždenia bosoriek začali až neskôr. V období
medzi 1484 až 1750 podľa moderných vedcov padlo za obeť mnoho sto tisíc obetí, z
nich 80 % žien , ktoré boli upálené alebo obesené. Neúplný zoznam v knihe
Burning of Witches- A Chronicle of Burning Times)
Náboženské vojny.
Križiacke výpravy 15 storočia proti husitom- zabitých mnoho tisíc .V r. 1538
pápež Pavel III. vyhlásil krížovú výpravu proti odpadlíckemu Anglicku a
vyhlásil všetkých Angličanov za otrokov Cirkvi ( na šťastie nepodarilo sa mu
uskutočniť zámer )
V r. 1568 španielsky inkvizičný tribunál nariadil popravu troch miliónov
rebelantov v terajšom Holandsku ( vtedy patrilo Španielsku) Tisícky boli
skutočne popravení
Vo Francúzsku asi 20,000 Hugenotov bolo povraždených na rozkaz pápeža Pia V.,
až po 17. storočie 200,000 Hugenotov bolo nútených utiecť z ich vlasti.
V. 17. storočí Katolíci zavraždili Gasparda de Coligny , protestantského vodcu.
Po tom čo ho zavraždili, „zohavili jeho telo, uťali mu hlavu a jeho genitálie…
a potom ho hodili do rieky. Avšak to nestačilo, pretože ich napadlo, že nie je
hodný toho, aby bol potravou pre ryby – teda jeho telo vytiahli a obesili na
šibenici v Montfauleone, aby bolo potravou pre červy a vrany.“
V 17. storočí Katolíci dobyli mesto Magdeburg (Nemecko) a približne 30,000
protestantov bolo vyvraždených- „ V jedinom kostole bolo nájdených päťdesiat
žien, ktorým uťali hlavy“ ako vraví básnik Friedrich Schiller „ spolu s deťmi ,
čo matky kojili“.
V tridsať ročnej vojne 17-teho storočia najmenej 40 % celkovej populácie
Nemecka bolo vyhubených
Zaobchádzanie so Židmi
Už v 4. a 5. storočí boli synagógy zbúrané. Počet zabitých Židov neznámy.
Uprostred štvrtého storočia bola prvá synagóga zbúraná na rozkaz biskupa
Innocentiusa z Dertonu v severnom Taliansku. Prvá známa vypálený synagóga bola
blízko rieky Euphrat na rozkaz biskupa Kallinikona v r. 388. Z rozhodnutia
Koncilu v Tolede bolo 694 Židov vzatých do otroctva , ich majetok konfiškovaný
a ich deti nasilu pokrstené. Biskup v Limoges (Framcúzsko) v r. 1010 prikázal,
aby Židi v meste , čo sa nechcú pokrstiť boli vyhnaní, alebo zabití. Pri prvej
krížovej výprave boli masakry na Židov v mestách Worms (18./5./1096)- Mainz
(27./5./1096)-spolu 1100 zabitých- v Kolíne, Neusse, Altenahr, Wevelinghovern,
Xanten, Moers, Dortmund, Kerpen, Trier , Metz,Regensburg, Praha a iné Všetky
mesta v Nemecku, okrem Metz/Francúzsko. Praha / Česko) Celkové obete sa
odhadujúna 12.000.
Druhá križiacka výprava.:1147. Stovky Židov boli zabití v Ham, Sully,Carentan a
Rameru ( miesta vo Francúzsku)
Tretia križiacka výprava.: Anglické Židovské spoločenstvá vyhnané 1189/90,
Fulda (Nemecko) 1235: 34 židovských mužov a žien zabitých. 1257,1267:židovské
spoločenstvá v Londýne, Canterbury, Northamptone, Lincolnu, Cambridgi a v iných
mestách vyhubené.1290 v Česku a v Poľsku údajne 10.000 židov pobitých.. V
Nemecku počnúc pogromom v meste Deggendorf (1337) sa vražedná vlna proti Židom
rozšírila na 51ďalších miest v Bavorsku , Rakúsku Poľsku. V r. 1348 všetci Židi
v Basel /Švajčiarsko a Strasbourgu/Francúzsko (dve tisíc) boli zaživa upálení.(
iba v tomto jednom rokuviac Židov bolo zabitých ako kresťanov za 200 rokov
prenasledovania kresťanov v starej rímskej ríši. V r.1389 v Prahe 3,000 Židov
zavraždených. V 1391 v Seville pod vedením arcibiskupa Martineza 4,000 Židov
zabitých., 25,000 predaných do otroctva. Bolo ich ľahko nájsť, pretože všetci
Židi museli farebný „znak hanby“, počnúc od desiatich rokov veku. V roku 1492
keď Krištof Kolumbus sa vydal na plavbu za objavením Nového Sveta viac než
150,000 Židov bolo vyhnaných zo Španielska, veľa z nich pomrela na ceste. V1648
Chmielniczkého masakre.V Poľsku asi 200,000 Židov zabitých a tak to pokračuje
storočie za storočím až po spaľovacie pece v Auschwitzi
Domorodé obyvateľstvo.
Počnúc od Krištofa Kolumbusa podrobovanie Ameriky znamenalo propagáciu
kresťanstva najnevyberanejšími spôsobmi. Ihneď akonáhle vystúpili na suchú zem
na prvých obývaných ostrovoch Karibského mora Kolumbus zaja šesť domorodcov o
ktorých prehlásil: „mali by byť dobrými sluhami a…. ľahko z nich urobím
kresťanov, pretože sa mi zdá, že nepatria k žiadnemu náboženstvu“. .ďalej
hovorí o Indiánoch ako „ctiteľoch modiel“ toľkých „otrokoch koľko len
španielska koruna si bude želať.“ Jeho spoločník Michele de Cuneo, taliansky
šľachtic hovoril o domorodcoch ako o „zvieratách“, pretože jedia keď sú lační a
„milujú sa otvorene kedy sa im zachce“. Na každom ostrove kde Kolumbus zakotvil
umiestnil kríž s príslušným vyhlásením („requiremento“) znamenajúcim , že
zaberá zem do vlastníctva svojho katolíckeho patróna v Španielsku. Ak domorodci
sa zdráhali ( alebo nerozumeli o čo ide)… pokračuje Kolumbus:„Uisťujem vás , že
s pomocou Božou vstúpime násilne do vašej krajiny a povedieme vojnu proti vám a
podrobíme vás jarmu a poslušnosti cirkvi, spôsobíme vám toľko zla čo len
vládneme tak ako vazalom, čo odmietajú prijímať svojho pána.“ Guvernér kolónie
„Záliv Massachusetts“ . John Winthrop poveril nových plantážnikov
(kolonizátorov) v New Englande, aby vniesli evanjelium do týchto častí sveta….a
vytvorili baštu proti kráľovstvu Antikrista“ Približne dve tretiny domorodého
obyvateľstva zahynulo na kiahne zavlečené sem kolonistami ešte predtým než
začali násilnosti. Toto bolo vyhlasované ako „ zázračná láskavosť a
predvídavosť Božia“ v záujme kresťanstva.. Guvernér napísal v r. 1634: „ pokiaľ
ide o domorodcov, tí takmer všetci zomreli na kiahne, takže Boh takto
zabezpečil naše vlastnícke právo na to čo tu máme. Na Hispaniola po príchode
Kolumbusa domorodé obyvateľstvo (Arawakovia) , ktorí boli šťastný a
mierumilovný ľud , obývajúci ostrov s bohatými prírodnými zdrojmi, skutočný raj
na zemi, čoskoro utrpeli stratu na životoch 50,000 ľudí . Tí čo prežili
podľahli znásilňovaniu, vraždám, zotročeniu a španielskym nájazdom. Jeden z
očitých svedkov to popísal takto: „Tak veľa Indiánov pomrelo, že to nebolo
možné zrátať, všade na zemi ležali mŕtvi Indiáni. Zápach bol obrovský
,smrtonosný.“ Indiánsky náčelník Hatuey ušiel so svojimi ľuďmi, bol však
chytený a upálený za živa.. Keď ho uväzovali na kôl františkánsky kňaz ho
nabádal, aby prijal Ježiša aby sa jeho duša dostala do neba, namiesto do pekla.
Hatuley odpovedal, že ak v nebi sú kresťania , radšej pôjde do pekla.“(Čo sa
stalo s jeho súkmeňovcami bude popísané neskôr)
Španieli sa rozkošou vyžívali vo vymýšľaní najrôznejších zverstiev. Vyrobili
šibenicu , kde sa prsty nôh dotýkali zemi, aby sa obete neudusili hneď. Potom
obesili naraz tridsať Indiánov na počesť Ježiša Krista Nášho Spasiteľa a jeho
Dvanásti Apoštolov….potom zabalili telá do slamy a pálili ich za živa.“
Inokedy mali pôžitok z toho ak jednou ranou mečom uťali niekomu celé rameno,
alebo celú nohu až od panvy, alebo hlavu ako mäsiari. Vasco (de Balboa)
nariadil , aby štyridsať Indiánov bolo roztrhaných na kúsky špeciálne cvičenými
psami. Ostrov s ôsmymi miliónmi obyvateľov pri Kolumbovom príchode vr. 1492
stratila až polovicu obyvateľov do konca r.1496, napokon všetci domorodci boli
vykynožení , takže Španieli boli „nútení“ dovážať otrokov z iných Karibských
ostrovov, tých však stihol rovnaký osud.Za štvrť storočia boli milióny
domorodcov zabitých. Potom Španieli vtrhli do vnútrozemia Mexika v Strednej
Amerike. Kultúra týchto miest bola čoskoro úplne devastovaná a domorodci
vyvraždení Do konca 16 storočia asi 200,000 Španielov sa prisťahovalo do
Ameriky a asi 60 miliónov domorodcov vyvraždili. Nelíšili sa v tomto ani
zakladajúci kolonisti Severnej Ameriky. Podľa európsky štandard vojna proti
Indiánom bola iba „detská hračka“ Podľa slov niektorých :“ Tieto vojny sú menej
krvavé…takže nebolo veľa vyvraždených na žiadnej z bojujúcich strán. Títo
Indiáni aj keby bojovali sedem rokov, nezabijú viac než sedem ľudí a naviac
Indiáni obvykle ušetria ženy a deti“ Na jar 1612 niektorí Anglickí kolonisti si
obľúbili život medzi priateľskými a štedrými domorodcami a z Jamestownu sa
mnohí k domorodcom nasťahovali ( vyriešilo to ich sexuálne problémy, - na názor
cirkvi sa nepýtali) „ Guvernér Thomas Dale nechal ich pochytať, niektorí boli
obesení, iní lámaní na kolese, alebo zastrelení. Takéto „elegantné“ popravy
boli však výsadou iba Angličanov, ktorí chceli žiť ako Indiáni. Voči domorodcov
sa používali iné metódy.V oblasti terajšieho Massachussetts prebiehala
genocída, ktorú teraz voláme „Vojna s Peqoutmi“. Zabijaci boli Puritánski
Kresťania. z New Englandu. Keď našli mrŕtveho kolonistu nik sa nezdržiaval
vyšetrovaním, ale spustila sa lavína pomsty proti Narragansetským Indiánom,
napriek dohovorom s ich náčelníkom. Keď ich Pequotskí Indiáni, čo boli
nepriatelia Narragansetských vítali, vypálili aj týmto všetky ich osady. John
Masson , puritánsky zástupca veliteľa napísal po jednom takomto masakre: „A
naozaj taký hrozný teror spustil na nich Všemohúci Boh, že bezhlavo utekali
priamo do horúcich plameňov, kde zahynuli…nad nimi bol Boh, ktorý sa smial
nepriateľom Jeho národa
Takýto rozsudok dal Boh proti POHANOM, zaplniac celé miesto mŕtvymi mužmi,
ženami a deťmi“ teda „PÁN s potešením udieral našich nepriateľov do ich zadnej
časti tela, aby nám dal ich zem do nášho dedičstva,“ Masonov osobný priateľ to
hneď aj ospravedlnil Bibliou: „strašný bol krvavý pohľad pre mladých vojakov,
avšak Sväté Písmo vyhlasuje , že niekedy ženy a deti musia zahynúť s rodičmi"
Kolonisti dokonca vycvičili špeciálnych psov na chytanie a roztrhávanie
Indiánov. Pequotov takto prakticky takmer úplne vyvraždili.. Kňaz John Endicott
napísal guvernérovi a požiadal ho, aby mu zo zajatcov pridelil jednu mladú
ženu, dievčinu a chlapca.
Vierolomnosť kresťanov pri mierových dohodách bola bežná. Citujeme Štátneho
radu štátu Virginia:: Mierové zmluvy boli podpísané s dopredu uváženým zámerom
porušiť ich“. „akonáhle Indiáni dostanú pocit istoty, budeme vo výhode , že ich
prekvapíme a ustrihneme im rožky.“ .V r.1624 šesťdesiat po zuby ozbrojených
Angličanov podrezali 800 bezbranných Indiánov ,mužov, žien a detí.. V jedinom
masakri vo vojne „Kráľa Filipa“ v r. 1675 a 1676 zabili 600 Indiánov . Pred
príchodom Angličanov kmeň západných Abenakiov v New Hampshire a Vermonte rátal
12,000 hláv.Za menej než pol storočia z nich ostalo iba250 na žive. ( 95 %
vyvraždení). Kmeň Potumtuckov mal viac než 18,000 členov. Po päťdesiatich
rokoch iba 920 ostalo (95 % vyhubených)
Quiripi-Unquachog: pôvodne 30,000, ostalo 1500 (95 % vyhubených)
V Massachusetts z pôvodného počtu 44,000 ostalo 6,000 (81 % ztrata) Toto sú iba
niekoľké orientačné čísla. Celkový počet vyhubených Indiánov v oboch častiach
kontinentu je 150 miliónov v období od r. 1500 do r. 1900 Vo viacerých
krajinách ako Brazília a Guatemale to pokračuje doteraz.
Ďalšie slávne udalosti v dejinách USA.
V štáte New England kňaz Solomon Stoddard v r 1703. „ predložil oficiálnu
žiadosť guvernérovi, aby vyplácal kolonistom úhradu na zakúpenie a výcvik
špeciálnych psov „na hony poriadané na Indiánov ako na medvede“ Masaker pri
Sand Creek-/ Colorado 12/11/1864. PlukovníkJohn Chivington, predtým metodický
farár a stále ešte predstavený tejto cirkvi nechal postrieľať všetkých
obyvateľov Cheyenskej osady (asi 600), zväčša ženy a deti, napriek tomu, že
náčelník sa vzdal a mával bielou vlajkou (zabitých 400-500)
Pod dozorom farára Rufusa Anderona prebiehala vyvražďovanie na Hawai, kde bolo
90 % obyvateľstva likvidovaných do r. 1870. Tento kňaz v tom videl úplne prirodzený
postup „ amputáciu chorého údu od tela“
Zverstvá dvadsiateho storočia
Katolícke vyhladzovacie tábory
V druhej svetovej vojne v r.1942-1943 v Chorvátsku bolo veľa vyhladzovacích
táborov, ktoré riadili katolícki Ustašáci pod diktatúrou Ante Paveliča,
praktizujúceho katolíka a pravidelného návštevníka vtedajšieho pápeža. Boli
dokonca zriadené aj koncentračné tábory pre deti ! Najneznámejší z týchto
táboroch bol v Jasenovaci , na čele ktorého stál františkánsky farár .
Pravoslávni Srbi ( a podstatná časť Židov) boli tu vyvražďovaní. Svoje obete
upaľovali v peciach ako nacisti, na rozdiel od týchto však hádzali do ohňa
obete za živa .(Nacisti ich najprv usmrcovali v plynových komorách) Inokedy
Ustašáci obete zapichávali ako prasiatka, alebo zastrelili .Počet obetí :
300,000 až 600,000 ( v pomernej maličkej krajine). Mnohí zo zabijakov boli
františkáni. Tieto zverstvá boli také, že prizerajúci sa nacistickí príslušníci
SS zo „Sicherheitsdienstu“ sa sťažovali Hitlerovi (pravda, márne) Pápež vedel o
tom , ale neurobil nič, aby tomu zabránil
Katolícky horor vo Vietname.
V r. 1954. sa Severný Vietnam oslobodil z francúzskeho područia ( s finančnou
podporou USA 2 miliárd dolárov.) Veľa katolíkov ušlo na Juh v dôsledku
protikomunistickej propagandy, hoci bola náboženská sloboda zaručená pre
všetkých. V južnom Vietname zabránila klika katolíckej lobby vo Washingtone
spolu s Vatikánskym hovorcom v USA, kardinálom Spellmanom demokratickým voľbám
v Južnom Vietname a prezidentom Južného Vietnamu sa stal katolícky fanatik Ngo
Dinh Diem. Došlo k nevídanej diskriminácii, pretože všetka pomoc vrátane
potravín od USA sa katolíkom prideľovala zdarma, zatiaľ čo budhistické dediny a
obyvatelia museli za ne platiť, alebo boli ignorované. Zaviedol sa aj režim ,
ktorý predstihol americký „McCartyismus“ Prezident Južného Vietnamu vydal
výnos, podľa ktorého: „osoby pokladané za nebezpečné pre štátnu obranu a
verejnú bezpečnosť sa výkonnou mocou uväznili v koncentračných táboroch.“
Tisícky budhistických disidentov a mníchov boli poslaní do koncentrákov. Ako
protest budhistickí intelektuálovia sa často poliali benzínom a umierali
upálení. ( Poznámka: Budhisti sa upaľovali sami seba – kresťania upaľovali bez
výnimky vždy druhých). Tieto koncentračné tábory sa zmenili vo vyhladzovacie tábory.
Podľa odhadov počas obdobia tohoto teroru (1955-1960) najmenej 24,000 ľudí
utrpeli zranenia a 80,000 bolo popravených, 275,000 bolo uväznených a mučených
a 500,000 bolo poslaných do koncentračných táborov. V nasledujúcich
desaťročiach tisícky amerických vojakov položili svoje životy za to, aby
bránili takýto režim .
Masakry v Rwande
V r. 1994. v trpasličom africkom štáte Rwande boli na stovky tisícok civilného
obyvateľstva vyvražďovaných v konflikte , ktorý sa obvykle popisuje ako medzi
etnickými skupinami Hutu a Tutzi. Starostlivo sa utajovala účasť aktívna účasť
katolíckeho kléru na masakroch r. 1994 v Rwande. Ako prvé sa vynorili správy
vyvracajúce účasť katolíckej cirkvi na masakroch v katolíckych denníkoch, ešte
dávno predtým , než niekto vzniesol žalobu proti takejto účasti. Potom v
Nemecku v spravodajskom vysielaní „S2 Aktuel“ 18./10./ 1996. bolo zverejnené
toto:
„Anglikánske a katolícke mníšky sú obviňované, že sa aktívne účastnili vo
vraždení. Najmä konanie niektorých katolíckych kňazov upútalo záujem verejnosti
v hlavnom meste Rwandy, v Kigali po mnohé mesiace. Išlo o kňaza Cirkvi Svätej
Rodiny, ktorý vraždil Tutziov najbrutálnejším spôsobom. Bolo o ňom hlásené, že
sprevádzal milíciu Hutuov, čo plienili všetko a mal pod kapucňou strelnú zbraň.
V jeho farnosti sa skutočne odohral hrozný masaker Tutziov, ktorí hľadali u
neho útočisko. Dokonca po dvoch rokov sa mnohí katolíci zdráhajú vstúpiť do ich
kostola, pretože vyhlasujú že účasť istej časti kléru v masakroch bola s
istotou preukázaná. Nie je v Rwande azda ani jediný kostol, v ktorom by neboli
brutálne vyvražďované ženy, utečenci a deti kľačiaci pred krucifixom.
Podľa očitých svedkov kňazi vydávali ukrývajúcich sa Tutziov do rúk milície
Hutu, ktorí ich potom mačetami vraždili rad radom. V súvislosti s týmito
udalosťami opätovne sa spomínajú mená dvoch benediktínskych mníšok, ktoré sa
nateraz ukrývajú v belgickom kláštore , aby unikli trestnému stíhaniu. Podľa
tých čo prežili, jedna z nich zavolal vraždiacich Hutuov, a zaviedla ich k
mnohým tisícom ukrývajúcich sa civilných bezbranných utečencov, čo hľadali
úkryt v kláštore. Vrahovia týchto potom vyviedli pred bránu a tam ich v
prítomnosti mníšky popravovali. Tá druhá mníška tiež priamo spolupracovala s
vrahmi milície Hutu. Očití svedkovia vypovedali, že chladnokrvne sa prizerala
na vraždenie ľudí a dokonca potom priniesla benzín, ktorým vrahovia polievali
telá a pálili ich často aj za živa.
V predchádzajúcom uvedené škody spôsobené ľudstvu a ľudskej civilizácii boli
zapríčinené zväčša ľudským faktorom, ktorého konanie bolo modifikované
kresťanstvom. Túto časť treba však rozvíjať ďalej s rozbormi pôsobenia
kresťanstva na vzťahy človeka k prírode, vede a ľudskej spoločnosti, čo bude
predmetom pokračovania Študijných materiálov.
Ako „ preddavok“ k tejto množine analytických názorov uvedieme na tomto mieste
iba jeden príklad a to: kresťanský názor o tom, že
Morové rany boli Božím trestom je nezmysel –zapríčilo ich náboženské učenie
Mor (pestis bubonica) je infekčné ochorenie, spôsobené baktériami Yersinia
pestis, ktoré sú prenášané na človeka blchami z nakazených hlodavcom, najmä
potkanov
Kresťanstvo od samotného počiatku zavrhlo antický helénsky ideál HARMÓNIE TELA
A DUCHA. Pestovanie tela , šport, časté kúpele, ktoré boli v starom Grécku samozrejmou
súčasťou života sa stali pohanským kacírstvom a hriechom. .Fyzické telo sa
stalo podľa kresťanského učenia predmetom odporu, prekážajúce rozvíjať
(nábožného) ducha. kúpať sa , umývať sa pravidelne mydlom sa vyhlasovalo za
niečo v rozpore s „náboženskou skromnosťou“ [E 102] Prior na Sorbone menom
Jozef Lambert dokonca vyhlasoval, že :“každé dotýkanie sa tela je už vážny
hriech“ [E 102]
Nečudo, že ľudia v dôsledku tohoto učenia pokladali za veľkú cnosť zavrhovať
akúkoľvek hygienu, spali v prachu na zemi, a preto ich telo sa hemžilo všami
blchami , svrabom a to aj u ľudí, ktorí boli bohatí, ba aj šľachtici, kniežatá
a králi boli zavšivení , plní bĺch a svrabu.
Akonáhle teda vznikol rezervoár nákazy morovej u krýs, BLCHY ich už okamžite
preniesli na „pobožných kresťanov“, ktorí sa z pobožnosti neumývali a
nekúpali.. Toto vysvetľuje prečo v starom Grécku nepoznali mor, zatiaľ čo
kresťanský stredovek bol ním strašne decimovaný.. Jedna takáto epidémia počas
6.storočia vyhubila 100 miliónov ľudí (nie len v Európe, ale aj priľahlých
častiach Stredného východu a Ázie )
V 14 storočí ČIERNA SMRŤ vyhubila štvrtinu až polovicu populácie Európy. čiže
asi 75 miliónov ľudí.
Čo bolo na tom najabsurdnejšie však je, že kresťania toto všetko pripisovali
nie chybám, ktoré oni sami hlásali, ale Božiemu hnevu. Keď epidémie vyhasli
stavali ďakovné morové stĺpy rôznym svätým, ktorým pripisovali zásluhu za
oslobodenie od moru
Použité pramene:
--Helen Ellerbe : The Dark Side of Christian History (1998 Horningstar and Lark)
--Peter de Rosa : Temné papežství (1996 ETC )
---pramene z internetu uvedené v texte.